Jún 2017
PETRA LANGEROVÁ: Z veľkého sveta módy prešla k dizajnu v "malom," no s veľkým príbehom. K dizajnu, ktorý do veľkej miery definuje sám materiál a postup výroby. Slovenka v Brooklyne.
Aké sú vaše ambície v rámci vlastného projektu Conmateria? Môžeme ho chápať aj ako osvetu, respektíve naplnenie spoločenskej zodpovednosti - venovať sa veciam, ktoré osobne považujete za zmysluplné? Snahu o to, aby sa ľudia zamysleli, čo sú skutočné hodnoty – návrat k remeslu, pravdivosť materiálov či nadčasovosť?
PL: Zmysluplné veci sa zdajú byť prekvapivo jednoduché, tak ako bývajú veci pravdivé. V Conmaterii postupujeme princípom autentickej pravdivosti. Podobne ako keď stará mama vedela zručne pripraviť z niekoľkých kvalitných surovín jednoduché ale nezabudnuteľné jedlo, tak aj recept Conmaterie sa začína vyhľadaním kvalitného materiálu a jeho expertným spracovaním. Toto je základ, ktorý pripraví pôdu pre dizajn. V móde to bolo pre mňa naopak. Najprv bol nápad, ktorého realizácia sa mu snažila čo najviac priblížiť. Čo sa týka samotného návrhu dizajnu v priestore, v Conmaterii o ňom rozmýšľame s určitou dávkou retrospektívy a veľkej osobnej pasie a obdivu k tomu, čo už bolo raz dobre vytvorené v minulosti. Moja ambícia nie je hneď vtlačiť veciam vlastnú a svojráznu podobu, ale skôr poukázať na to, čo sme si možno zabudli všimnúť. Napríklad to, že niektoré objekty nám ticho, verne a nemenne slúžia po generácie. Nie je to z nostalgických dôvodov, čo je dnes veľký trend, ale skôr kvôli ustanoveniu nadčasovosti ako riadiaceho princípu. Je to hĺbková analýza toho, čo je kvalita overená časom a pre mňa zároveň aj odpoveďou na otázku, či a prečo vôbec niečo vyrobiť v dobe, keď je tradičných zdrojov stále menej. Spoločenská zodpovednosť a osveta môžu byt dôsledkom zodpovednosti voči mojim vlastným hodnotám, ak sú prospešné pre spoločnosť. Skôr než teória ich môže vytvárať sám príbeh našich výrobkov.
Sú práve hodnoty, vyzretosť či racionalita to, čo sa snažíte sprostredkovať verejnosti nielen vašou prácou, ale i sloganom "luxus bez statusu"?
PL: Proti statusu ako takému nič nemám a náš slogan sa dá vysvetliť úplne doslovne. Vyrábame veci tak ako iné luxusné firmy, ale ako ročná firma nemáme žiadny status. Luxus je pre nás podmienkou, naša zámerná voľba. No status v zmysle rešpektu nie, ten sa možno v budúcnosti pridá. Ale určite nikdy nebudeme vytvárať status bez luxusu. Ďalším vysvetlením je narážka na to, čo si o statuse myslím z mojich skúseností z módy, s pribúdajúcim časom ma motivuje aj skúsenosť, napríklad to, čomu by som sa chcela vyhnúť. Status v produkte sa často spája s lacnou reklamou a nenadväzuje dialóg so spotrebiteľom, ktorého tiež neoslovuje. S cieľom obliecť si status nakoniec často ostanú v rukách len "cisárove nové šaty." Sústredíme sa na kvalitu a nie marketing, branding alebo manipuláciu zákazníka. Preto sú všetky informácie o našom produkte verejne dostupné a každý ho môže sám ohodnotiť. Možno to kladie aj určité nároky na našich zákazníkov, hlavne informované chápanie toho, čo môže byť na veciach naozaj hodnotné.
Tvrdíte, že úloha dizajnéra je oveľa komplexnejšia, ako si verejnosť predstavuje. Dôležitou súčasťou vašej práce je predpovedať, ako sa trh vyvíja. Považujete tento aspekt za dôležitý aj pri projekte Conmateria? Alebo produkty, ktoré sú kvalitné – návrhom, remeselným spracovaním i materialitou sa prihovárajú klientele, ktorá nepodlieha trendom – teda si ju raz získajú a udržia?
PL: Spomínala som záujem o nadčasovosť. Dodám, že aktuálnosť je tiež podstatná. Dizajn odráža ducha doby a preto musí oslovovať ľudí dneška z estetického aj praktického hľadiska. Myslím, že to, čo udržiava záujem o náš produkt, je spojenie sa s jeho pravdivým príbehom. Vyhľadávame výrobcov s jedinečným "know how" alebo multigeneračnou expertízou. Je pre mňa nesmierne dôležité, aby sa nepretrhla niť zručnosti, ktorá spájala generáciu craftsmanov, lebo sa nebude dať obnoviť. Snažíme sa tieto vzácne malovýroby podporiť. Náš produkt pri výrobnom procese necestuje z ruky do ruky v anonymnej pásovej výrobe, ale je vyrobený jedným človekom alebo jednou dielňou. Koncentruje sa v ňom energia jedinca, ktorý s ním strávil čas a dodáva to veľmi osobnú kvalitu, ktorá je tiež luxusná. Dodáva auru výroby takmer na mieru, z jednej ruky do druhej. A okrem estetickej a praktickej funkcie tu vzniká väzba podobná vzťahu, v ktorom buď niekto chce alebo nechce ďalej pokračovať. Ale v konečnom dôsledku len zákazník, alebo veľká skupina zákazníkov samovoľne vyfiltruje, čo je nadčasový produkt, alebo ktorý produkt sa udrží. Ralph Lauren má jeden sveter, ktorý sa nijako nezmenil za tridsať rokov a stále je oň rovnaký záujem. Nakoniec je z veľkej skupiny produktov len pár, ktoré budú pre značku ikonické. Alebo často len jeden, ku ktorému sa budú zákazníci stále vracať.
Čo vám priniesla zmena prostredia – odchod z veľkých odevných spoločností a prístup k dizajnu z "opačnej strany" v rámci profesionálneho ale i osobného života? Je práve možnosť stanovenia si dlhodobejších cieľov a menej faktorov limitujúcich kreativitu to, čo je pre vás hodnotné na vašej samostatnosti?
PL: Móda je moje remeslo, zaoberám sa ňou vyše dvadsať rokov a teraz je už hádam súčasťou mojej DNA. Nemusím ju úplne opustiť. Môžem sa k nej vracať v kontrolovaných dávkach. Naopak vedomé opustenie módneho prostredia (gigantov alebo startupov), ktoré sa riadi len profitabilitou (dôležitý faktor, ale nie hodnota, ktorá vždy vyhovuje samotnému produktu) a mentalita Conmaterie mi umožnili prehodnotiť aj to, ako sa chcem postaviť k svojim budúcim módnym projektom. Conmateria rozširuje pole pôsobnosti, ktoré mi v móde začínalo pripadať limitujúce. Najväčším prínosom je pre mňa viac príležitosti chybiť, čo znamená, že sa pokúšam o nové veci, ktoré ma kreatívne posúvajú ďalej a tiež možnosť jednať na základe inštinktov a intuície. To eliminuje konflikt medzi tým, čo vytváram a tým, kto som ako kreatívna bytosť. Samostatnosť si vážim preto, že ma núti sa postaviť sama za seba a overiť si, čo dokážem a kde mám slabosti.
Ako vyzerá váš deň, ktorý považujete za produktívny v súčasnosti a počas vášho pôsobenia v odevných gigantoch?
PL: Môj kalendárny rok bol vždy naplánovaný minimálne o rok vopred. Dnes sa zaoberám dneškom a minulosťou rovnako ako budúcnosťou. Oproti manažérskemu prístupu k práci a zároveň hypotetickým problémom ďalekej budúcnosti som dnes rada, ak vyriešim aspoň polovicu rozmanitých a možno banálnych, ale veľmi reálnych detailov dneška. Ak som predtým bola produktívna, tak som za jeden deň dokázala obehať všetky obchody Tokia, dnes mám pocit, že naozaj aj niečo robím vlastným rukami. Pre Conmateriu tiež vyrábam porcelán. Za túto zručnosť vďačím svojej mame, Ivici Vidrovej, a jej celoživotnej oddanosti tomuto materiálu.
Spomeniete si na niečo, čo vám dnes chýba z prostredia veľkých odevných spoločností?
PL: Len samotná remeselná časť navrhovania a vytvárania šiat a doplnkov. Aj keď som na tento proces často len dohliadala a potajomky závidela tým s nožnicami v rukách. Je pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude v Conmaterii aj produkt z tejto oblasti. A samozrejme aj to, že som mala takmer neobmedzené prostriedky realizovať svoje nápady. Teraz sa sústredenejšie zaoberám kvalitatívnou stránkou dizajnu a konzekventne dokážem byť viac prítomná a sústrediť sa napríklad aj na to, čo mi moje deti chcú povedať. Možno je to aj preto, lebo som viac prítomná doma a nie vo vzduchu v lietadle.