Január 2017
LINDA KORNDAL / NORM architects: "Ako architekti sa zameriavame na detail, pretože pracujeme tiež ako dizajnéri. Ako dizajnéri sme veľmi analytickí v našom prístupe k dizajnu, pretože sme architekti."
V rámci januárovej edície Clubovky sa vo Fachu predstavilo dánske multidisciplinárne štúdio Norm Architects na čele s jej hlavnou architektkou Lindou Korndal. Aký je typický škandinávsky dizajn a prečo v štúdiu často riskujú stratu klienta?
Linda, mohla by si predstaviť vaše štúdio?
LK: Norm Architects je dánske štúdio, ktoré založila dvojica architektov – Jonas Bjerre-Poulsen a Kasper Rønn Von Lotzbeck ako odpoveď na hnutie expresívnych dánskych dizajnérov, ktorí sa riadili heslom viac je viac. V Norme sme na to chceli ísť presne opačne. Namiesto toho, aby sme neustále pridávali nové a nové vrstvy, chceli sme nájsť samotnú podstatu vecí. Ten moment, keď už nevieš nič pridať, ale ani nič odobrať.
To bol základ – protichodná reakcia k tomu, čo sa práve odohrávalo. No a potom, v roku 2009, udrela finančná kríza a my sme prišli na to, že sme si vybrali naozaj dobrú stratégiu. (smiech)
Prosím, oprav ma, no mám pocit, že škandinávsky dizajn vždy viac inklinoval k minimalizmu, ako k vrstvám.
LK: Pôvodne je škandinávsky dizajn naozaj o minimalizme, respektíve o jednoduchosti. Keď bol v 50. a 60. rokoch spolu s Arne Jacobsenom na vrchole, všetko bolo veľmi minimalistické a na tú dobu aj veľmi futuristické. Keď sa na to pozeráme spätne, zdá sa nám to ako klasický škandinávsky dizajn, ale ono to tak vôbec nebolo.
Je zaujímavé, že v dobe veľkých tučných kresiel prišiel niekto s minimalistickými pohovkami – v tom čase to bola revolúcia. Odvtedy sa však naša scéna tak zmenila, že súčasní dizajnéri to považujú za normálne. Keď v roku 2009 prišla kríza, súčasne s ňou prišlo aj nové hnutie, vlna čo sa nazýva New Nordic. Čo je vlastne reštart toho, čo sa dialo v 50-tych rokoch, akurát je všetko viac hravé a farebné. Firmy ako HAY a Muuto začali rásť, z čoho vzišlo mnoho súčasných škandinávskych dizajnérov.
No my v Norme sa od toho odkláňame a vždy sa snažíme nájsť pravú pointu vecí. Sme veľmi škandinávski, no v staromódnom zmysle. Aj keď experimentuje s materiálmi, robíme to na minimálnej úrovni. Sme tradiční škandinávski architekti, ktorí razia modernú cestu.
Vaše štúdio je nielen o architektúre, ale aj o produktovom dizajne a fotografii. Na prvý pohľad sú to veľmi rozdielne odbory. Ako sa im dokážete venovať súčasne?
LK: Ak mám byť úprimná, občas s tým bojujeme. No vo firme sme traja partneri, trénovaní architekti a produktoví dizajnéri. A aj keď sme si všetci prešli rokmi praxe, v Norme má každý z nás jasnú funkciu. Ja mám na starosti architektúru, Kasper produktový dizajn a Jonas art direction a fotografiu.
Našou silnou stránkou je, že aj spolu s našimi zamestnancami spolupracujeme na všetkých zadaniach – vďaka tomu vytvárame synergie v tíme a máme obrovskú slobodu. Môže sa napríklad stať, že Kasper pracuje na novom bicykli pre klienta, no jeden z nás sa opýta: "Nemali by sme sa ale radšej pozrieť na ich identitu? To je ich pravý problém."
Vždy je to o zvedavosti a o neustálom pýtaní sa prečo.
Pokiaľ svojim klientom poviete, že nepotrebujú nový bicykel, ale novú identitu – sú ochotní vás počúvať a podporiť vás vo vašich myšlienkach?
LK: Našťastie, naši klienti oceňujú keď im povieme, že v tomto prípade by im nový bicykel nič nepriniesol. Pokiaľ by naozaj chceli vylepšiť svoje podnikanie, mali by teraz obrátiť svoju pozornosť na identitu a komunikáciu s ľuďmi. Keď to bude vyriešené, jasné, poďme spraviť nový bicykel a uveďme ho na trh. Potom budú mať vaše investované peniaze lepšiu návratnosť.
Aj napriek tomu, že vlastne riskujeme stratu klienta, vždy cítime, že by sme im mali dať našu najlepšiu radu.
Vrátim sa k architektúre. Keď navrhuješ dom pre niekoho neznámeho, čím začínaš?
LK: Väčšinou sa ich pýtam na to, ako žijú svoj život – ako trávia čas so svojimi deťmi, či by mi vedeli popísať situácie, ktoré majú najradšej a majú pre nich najväčší zmysel. Dom, ktorý postavíme, by mal vyzdvihovať život, ktorý sa tam bude odohrávať. To je náš cieľ. Navrhnúť priestor pre konkrétnych ľudí.
V Norme ste sa postarali aj o interiér reštaurácie, ktorá inklinuje k naturálnej kuchyni, podobne ako reštaurácia vo Fachu. Höst je tiež plný prírodných materiálov v kombinácii s industriálnymi prvkami. Ako myslíš, že vedia tieto veci ovplyvniť zážitok v reštaurácii?
LK: Veríme, že každý priestor nás núti cítiť niečo iné, preto všetky interiéry navrhujeme s ideou istého naratívu, ktorý nám skrsne v hlavách. Nechceme ním len prispieť k podávanému jedlu, chceme ním vytvárať a udávať náladu v interiéri, keďže to je podľa nás najdôležitejšia úloha interiérového dizajnéra.
V Höste sme chceli vytvoriť pocit odľahlej farmy. Ich štýl varenia korešponduje s hnutím "new nordic food", ktorý sa vracia ku koreňom a znovuobjavuje nordickú kuchyňu. Chceli sme to podčiarknuť, preto sme navrhli interiér, ktorý pripomína stodolu – s odhalenými drevenými trámami a stenou s policami na skladovanie zaváranín a fermentovanej zeleniny. Vo vnútri sme tiež vytvorili skleník so zimnou záhradou.