December 2016
NATALLIA MAKOVIK: "Som zámockou kráľovnou a idem vám pomôcť, zámky moje!"
"Natallia, máte pomerne netradičné povolanie – živíte sa predajom chátrajúcich pamiatok. Je o vás tiež známe, že ich nepredávate len tak hocikomu. Čo by mal spĺňať váš ideálny kupec?
NM: Okrem toho, že by mal mať dostatok peňazí a istým spôsobom aj rád históriu, hlavne by mal vedieť, čo chce so zámkom urobiť. On si totiž okrem pozemku a chátrajúcej pamiatky kupuje hlavne hodnotu, dielo.
Tiež je pre mňa dôležité to, či je ten človek príjemný. To, ako sa správa k ostatným ľuďom, v konečnom dôsledku odrzkadľuje, ako sa bude správať k zámku.
Musí tiež chápať to, že na rekonštrukciu nemôže pozvať lacných robotníkov, ale tých najkvalitnejších architektov, ktorí vedia, ako s citom zrekonštruovať historickú pamiatku. Nedá sa to robiť laicky. Láska k histórii nestačí. Treba mať k pamiatke rešpekt a chuť do nej investovať veľké peniaze.
Čo všetko musí pamiatka splniť na to, aby ste ju zaradili do ponuky v svojej agentúre?
NM: Hlavne musím mať istotu, že keď pre ňu začnem hľadať investora, som skutočne jediná, kto zámok predáva. Tiež musím pri sledovaní každej pamiatky rozmýšľať aj nad tým, či sa jej rekonštrukcia môže podariť. Ak je to ruina a niekto sa jej chce len zbaviť, pričom chce za to dva milióny eur, tak viem, že to ani len nemá zmysel skúšať.
Vždy, keď zámok prevezmem, musí mi byť jasný ďalší investičný zámer. Verím totiž, že každý zámok má vlastného kupcu. Ak niekto povie, že je to schátrané, nemá to žiadny pozemok, je to uprostred panelákov, nebude to mať zmysel. Ja na to, dobre, tak z toho spravme kultúrne centrum, ktoré si prenajme miesta radnica, a tým sa to aspoň nejako zíde.
Koľko je vlastne v Česku takýchto objektov, ktoré nutne potrebujú rekonštrukciu?
NM: Momentálne je v Česku 2 165 zámkov, hradov a pevností, a pokiaľ rátame aj kláštory, pivovary, staré manufaktúry a usadlosti, tak ich je niečo okolo 4 000. Až 80–90 % z nich chátra. Podobná situácia je ale skoro v každej krajine bývalého socialistického bloku.
Staráte sa aj o pamiatky na Slovensku, prípadne v iných okolitých štátoch?
NM: U vás je to zaujímavé práve vďaka tomu, že je čo opravovať. Ale je tu jedna vec. Váš zákon zakazuje predávať objekty za symbolickú cenu, ktoré patria obci alebo mestu, objekty sa naceňujú na základe znaleckého posudku. To je správne pri predaji fabriky, ale pri predaji schátraného zámku je to zložité.
Skúšala som odkúpiť zámok od obce za jeden a pol milióna eur, čo je u nás cena skutočného zámku. A len pre porovnanie – vo Francúzsku stojí opravené chateau s historickým nábytkom a s rozľahlým desať hektárovým pozemkom niečo okolo jedného milióna eur.
Hovorili ste o tom, že zámky by mali patriť len tým, kto ich vlastní. Viete však aj o prípadoch, kedy sa vlastníci rozhodli pamiatku zrekonštruovať a otvoriť verejnosti?
NM: Len približne 30% klientov pretvára zámok na svoje vlastné sídlo, ostatní potom rozmýšľajú aj nad tým, ako naspäť zarobiť investované peniaze. Pamiatky potom pretvárajú na rôzne projekty, ktoré zámok približujú verejnosti – hotely, kongresové centrá a podobne.
Aké sú vaše obľúbené projekty, ktoré takto vznikli?
NM: Napríklad sa mi páči jeden pivovar, ktorý odo mňa odkúpil istý pán a obnovil v ňom varenie piva. Nie je to síce veľký pivovar, pretože chcel zachovať kvalitu piva, no je veľmi obľúbený. Veľmi ma teší, keď vidím, ako sa to za tých pár rokov zmenilo.
Aj ked sprostredkovane, dá sa povedať, že zachraňujete historické pamiatky. Máte aj svoje vlastné?
NM: Momentálne sa spolu s investorom a veľkou stavebnou firmou usilujeme o vznik zámockého developmentu. Postupne cestujeme po krajine a skúmame, ktoré zámky a objekty by sme chceli kúpiť a zrekonštruovať. Realizáciou sa potom bude zaoberať známy londýnsky architekt, ktorý má skúsenosť s podobnými projektmi napríklad aj z Ázie.
Ďalšou výhodou je, že vo Veľkej Británii sú snáď najprísnejší pamiatkári na svete, veľmi opatrní a konzervatívni. On to tiež vie, a aj vďaka tomu sa mu vždy podarí prísť s nápadom, ktorý sú českí pamiatkári ochotní vypočuť. Je to skúška progresívneho názoru.
Myslím si, že sa nám spolu podarí zachrániť mnoho pamiatok, ale potrebujeme, aby nás nasledovali podobne zmýšľajúci ľudia.
Ako sa dá apelovať na spoločnosť, aby ich zaujímala záchrana pamiatok?
NM: Hlavne sa snažím bohatých ľudí motivovať k tomu, aby sa starali o svoj majetok a takéto pamiatky nenechávali chátrať.
Podľa mňa by pomohlo aj to, že ak sa človek o svoj zámok stará, spoločnosť by mu za to mohla prejaviť istú formu úcty, napríklad poďakovanie alebo pochvalu. Je to istá forma motivácie a dobré slovo sa potom ľahko šíri ďalej.