Október 2016
MICHAEL ANASTASSIADES: "Chcem robiť svoju prácu najlepšie ako viem a nezáleží na tom, či je to niečo malé alebo, naopak, obrovské."
"ZMYSLOM DIZANJU JE ANONYMITA"
Michael Anastassiades. Významný svetový dizajnér, ale rovnako aj obyčajný človek, ktorý zavítal na bratislavskú Clubovku do Mozartovej siene v Bratislave.
Jeho príbeh je rozprávaním človeka, krorý odišiel z rodného Cypru do Veľkej Británie najskôr študovať a neskôr sa presadiť v oblasri dizajnu. O hľadaní jeho vlastnej cesty, videní a interpretácii každodenných problémov, ktoré sa následne snaží vyriešiť vo svojich dizajnoch, tvrdej práci a postupnom dosahovaní úspechov, sme sa rozprávali v priestoroch Uni Light, partnera talianskej spoločnosti Flos, kde prezentoval svoje nové projekty «String Light» a «IC Light».
Najskôr by som sa Vás chcela opýtať na Vaše začiatky vo Veľkej Británii. Prišli ste študovať stavebné inžinierstvo. Čo zmenilo Váš názor?
Michael ANASTASSIADES: Už od začiatku som vedel, že chcem robiť niečo kreatívne. To bez debaty. Ale moji rodičia ma týmto smerom nikdy neviedli. Viete, oni sú zo starej školy, takže byť úspešným umelcom nebolo pre nich hodnoverným povolaním. Chceli, aby som mal hlavne solídnu prácu, seriózne živobytie. Preto som začal študovať staviteľstvo. Ale v polovici štúdia som pochopil, že to nie je nič pre mňa, jednoducho som si sám seba nevedel predstaviť ako inžiniera. Takže som po ukončení bakalárskeho štúdia prešiel na Royal College of Art a tam dokončil magisterské štúdium už ako dizajnéra.
Ale aj vaše predchádzajúce zameranie Vám dnes pomáha v práci...
MA: Áno, je to uričite nápomocné. Je to viac o spôsobe, akým premýšľate, spracúvate informácie a pracujete s nimi. Je to vec samotného pohľadu na proces ako taký.
Počas svojej kariéry ste spolupracovali s mnohými významnými spoločnosťami; spomeňme aspoň Flos alebo Hennana Millera či ILse Crawford. V roku 2007 ste založili vlastnú značku. Je nejaký rozdiel medzi vašimi produktmi od Flosu a od vás samotného?
MA: Firmu som založil ešte skôr, než som začal pracovať pre Flos. To začalo v roku 2011. Dôvodom založenia značky bola moja túžba po nezávislosti. Chcel som robiť vlastné rozhodnutia, byť nekompromisný, sám rozhodovať o tom, ako budú vyzerať moje dizajny v produkcii. Nechcel som byť závislý od firemnej politiky, ekonomických limitov zakazníka či spoločnosti, ktoré nemali záujem o moje návrhy. Po skončení školy je vždy ťažké presadiť sa, všetky dvere sú pre vás zatvorené a väčšina z nich dlhý čas aj naďalej ostane. Celé roky som sa snažil nájsť partnera pre moje dizajny, ale nepodarilo sa mi to. Preto som sa rozhodol ísť do toho sám. A keď som napokon začal pracovať pre Flos, už to bolo o niečom inom. Vďaka vlastnej značke vedeli, čo a v akej kvalite robím. Už tam bola dôvera, takže v podstate stále robím to, čo chcem, a snažim sa presadiť také riešenia, s ktorými som aj ja stotožnený. Flos je skvelá spoločnosť, hoci rozdiel tam, samozrejme, je. Sám neprodukujem návrhy v takých veľkých sériach, využívam iné postupy a materiály.
Vo vašom portfóliu ma zaujala kolekcia svietidiel «Mobile Chandelier». Inšpirovali ste sa niečím špeciálnym?
MA: Vždy som chcel vytvoriť svietidlo, ktoré nie je statické. Je možné zmeniť jeho konfiguráciu, prispôsobiť si ho. Fascinoval ma tento moment pohybu. Významnú úlohu zohrali aj kinetické objekty Alexandra Caldera, krorými som sa inšpiroval. Páčila sa mi možnosť nastavovania svetiel vo vzťahu k priestoru a okolitým objektom. To boli hlavné impulzy, ktoré podnietili vznik kolekcie «Mobile Chandelier» .
Vo svete ste známy predovšetkým ako špecialista na dizajn svietidiel. V poslednom čase sa o Vás hovorí aj v súvislosti s inými typmi dizajnov; menujme napríklad Váš mobiliár "Rochester Sofa» alebo projekt «Sommelier Collection», neobvyklé spojenie someliérstva a spoločnosti zaoberajúcej sa práve produkciou striebra. Znamená to, že postupne meníte svoju špecializáciu, alebo to boli zaujímavé príležitosti, ktoré ste využili, a aj naďalej sa orientujete prevážne na svietidlá?
MA: Zaujímam sa o dizajn ako taký celkovo, hoci svetlo ma vžy fascinovalo. S výrobou svietidiel som začal cielene v súvislosti s otvorením vlastnej spoločnosti. Vo firme som sa potreboval špecializovať. Nebolo v mojích silách vyrábať «všetko». To bolo hlavnou príčinou tohto zamerania. Príležitostne navrhujem aj iné typy produktov, ale tie sú už špeciálne na objednávku zákazníka alebo pre moju vlastnú potrebu. Práve spolupráca s Flosom mi vytvorila príležitosti na prácu s inými spoločnosťami, napríklad aj so spomínaným Hermanom Millerom. Takže preto robím viac dizajnov nábytku než predtým.
Takže nie ste výhradne «svetelný dizajnér».
MA: Nie, nie som, ale je to pre mňa kompliment, keď ma tak nazývajú. Nie je nás vo svete až tak veľa. (smiech)
Teraz Vám položim trośku netradičnú otázku. V určitých situáciách je aj dizajnér samotný v pozícii bežného zákazníka. Ste kritickejší než niekto, kto nie je, nazvime to, z odboru?
MA: Áno, samozrejme. Musím byť. Pre mňa bolo výbornou školou to, že som desať rokov býval aj pracoval v rovnakom priestore. V podstate som žil so svojou prácou. Je ohromný rozdiel medzi interpretáciou a ocenením a na druhej strane samotnou existenciou s limitmi mojích produktov. Preto je dôležite byť kritickým voči sebe samému. Takto som bol vlastne osobne v pozícii zákazníka. Ak to berieme z čisto praktického hľadiska, ak chcete úspešne predávať svoje dizajny, musíte uživateľa uspokojiť. Nie je tu priestor byť sebecký. V procese vývoja každého môjho produktu som celý čas prítomný. Od navrhovania, prototypov, výroby až po marketing a podporu predaja. Je to veľmi zaujímavé, ale aj poučné.
Takže čo je pre Vás zmyslom a najväčšou hodnotou dizajnu ako takého?
MA: Nuž, to je zaujímavá otázka. Myslím si, že asi najväčšou hodnotou dizajnu je anonymita.
Skutočne? Prečo práve anonymita?
MA: Podľa mňa je cieľom vytvoriť taký úspešný a funkčný produkt, že meno dizajnéra v konečnom dôs1edku stráca význam. Pretože to, čo výrobok ponúka, má byť jeho devízou, nie meno človeka, ktorý za ním stojí To je pre mňa najväčšie uznanie v dizajne. Možnosť byť v ústraní, nechať prehovoriť výsostne prácu.
Máte ako dizajnér nejaký nesplnený sen? Napríklad o konkrétnom produkte, ktorý by ste chceli vytvoriť, ale ešte neprišiel ten správny čas?
MA: Nemám žiadny zvláštny sen alebo ambíciu. Som vďačný za každú príležitosť, ktorá sa mi medzičasom naskytla. Zaujme ma každá výzva, nie je to o tom, že by som chcel robiť špeciálne lode, lietadlá či autá. Ak budem mať v budúcnosti takúto príležitosť, samozrejme, využijem ju, ale nesnívam o tom. Chcem robiť svoju prácu najlepšie ako viem a nezáleží na tom, či je to niečo malé alebo, naopak, obrovské.