JERSZY SEYMOUR: "Myšlienka, že môžete urobiť niečo proti tomu, s čím nesúhlasíte, sa mi páči."

Jerszy Seymour prišiel do Bratislavy na pozvanie Clubovky. V garážach obchodného domu Atrium (odmietol prezentáciu v trendy priestoroch), kde mu ako rečnícky aj didžejský pult slúžil

Ako sa vám páčila Bratislava? Našli ste tu niečo inšpirujúce pre svoju prácu a výskum?

Bolo tu pekne. Zažil som aj zaujímave situácie. Čo sa týka mesta, páči sa mi. Z architektúry som mal možnosť vidieť najmä hotel Kyjev, ale zaujala ma aj výrazná hmota na budove SNG a obrátená pyramída.

A čo Petržalka? Pýtam sa, pretože vo vašom výskume so scumom sa vyslovene zaujímate o rôzne urbanné zákutia mimo vyblýskaných centier.

Je pravda, že často hľadám inšpiráciu na zanedbaných miestach a v rozpadávajúcich sa veciach. Z Petržalky som videl iba fragment. Moja prednáška sa konala v jej susedstve, takže som mal dobrý výhľad na bloky

Vaša prednáška počas Clubovky bola predovšetkým o scume. Kedy ste ho pre seba objavili a prečo ste mu podľahni?

Bolo to asi pred šiestimi rokmi. V tom čase som za zúčastnil jedného workshopu so sklom. Konal sa v talianskom meste sklárov, v Murane. Bola to pre mňa veľmi inšpiratívna a veľmi dôležitá skúsenosť. Práca so sklom, tak ako aj so scumom, je akčná. Urobiť niečo zo skla vám môže trvať nanajvýš štyri minúty. Skutočný čas, ktorý máte na výrobu, je krátky. K materiálu musíte mať teda veľmi dobrý vzťah, pretože sa zrazu v jednom momente deje veľa vecí naraz a vy ich musíte zvládnuť. Všetky sú pre konečný produkt rovnako dôležité. Sklo vám všade tečie, jeho teplota sa rýchlo mení atď. Vtedy som si uvedomil, že tento typ práce sa mi naozaj páči - je to freestyle. Musíte byť rýchly a vedieť improvizovať To je jediný spôsob, ako dosiahnuť skutočne úprimné výsledky, ak teda nechcete robiť konformné veci len preto, že sa také všade robia.

Materiál, s ktorým pracujete, ste označili ako "sérum" proti konzumu. Myslíte si, že sme už v masovej výrobe pokročili natoľko, že by dizajnéri mali prostredníctvom svojej práce začať, "liečiť" ľudí?

Možno som až tak nemyslel na sérum ako na liek, ale ako na akýsi postoj k veciam okolo nás. Určite si nemyslím, že môžem scumom ľudí liečiť (smiech). To sa ani nedá. Ide mi o to, že na dizajn sa môžete pokojne pozerať z celkom inej strany ako z pohľadu obchodnej mašinérie. Každý dizajnér musí riešiť aj vnútornú otázku spojenú so zmyslom toho, čo vlastne robí. Osobne sa snažím vyhľadávať hlavne projekty, pri ktorých nemusím dodržiavať žiadne hranice či podmienky priemyselného využitia. Dizajn nemusí byť predajný ako chlieb, dizajn musí žiť po svojom, nemusí byť ani pevný. Je závislý iba od skúsenosti – poznania.

Viaceré z vašich doterajších projektov majú charakter výskumu. Akoby výstupom a cieľom vašej práce mal byť práve on. Okrem toho sa zjavne rád pohybujete v teritóriu voľného umenia. Neoficiálne. A napriek tomu sa vám otvárajú dvere galérií. Ako vnímate sám seba - vedec - umelec - dizajnér?

Samozrejme, že väčšina mojich projektov nie je len o dizajne, ale to je možno na inú diskusiu. Snažím sa robiť to, na čo mám chuť. Pritom však samozrejme musím robiť aj niečo, čo sa vyrába a predáva, ale tých vecí je len zopár - doteraz tak desať. A sú to väčšinou dobré produkty (smiech). Nechcem navrhovať stovky nepotrebných vecí a podieľať sa na produkcii odpadkov. Aj preto väčšinou vyhľadávam možnosť realizovať svoje vlastné nápady. To však neznamená, že mnoho ľudí nemôže práve toto moje úsilie považovať za odpad ... (smiech).

Aké myslenie - aké idey vás v poslednom čase silnejšie oslovili a ako sa premietajú do procesu vašej tvorby?

Práve čítam Waldena od Henryho Thoureau. Je to známy príbeh o mužovi, ktorý sa vyberie do lesa s tým, že tam prežije dva roky sám a úplne izolovaný od okolia. Aj po 150 rokoch kniha podnecuje k úvahám o ekonomickej sebestačnosti, dobrovoľnej skromnosti a o vzťahu človeka k prírode. Thoureau napísal ešte jeden známy text. Vznikol, keď bol väzení, a volá sa Občianska neposlušnosť. Obhajuje predpoklad, že občan môže aktívne konať v prípade, že nesúhlasí s konaním vlády. To sa mi páči. Bolo to v čase, keď Amerika bojovala proti Mexiku a keď ešte riešila problém s otroctvom (polovica 19. storočia, pozn. redakcie). On s otroctvom ani s vojnou nesúhlasil, takže ako spisovateľ nemohol robiť nič iné než to, že ako občan prestal platiť dane, a preto sa dostal do väzenia. Myšlienka, že môžete urobiť niečo proti tomu, s čím nesúhlasíte, sa mi páči. Thoureau bojoval aj proti záclonám, ktoré podľa jeho názoru len zacláňajú ľuďom vo výhľade. (smiech)

A čo sa týka vašej praxe?

Onedlho budem viesť workshop (v rámci ECAL v Lausanne, pozn. redakcie), ktorý som nazval Being there (Byť tam). Ide len o to, byť tam. Študentom poviem: "Tento týždeň môžete žiť, ako chcete, a robiť, čochcete, ale len s prostriedkami, ktoré práve máte." Možno nič neurobia, nemusia. Môžu začať hocikde, aj priniesť hotové nápady. Ide o špecifický intelektuálny minimalizmus, a to sa mi páči. Študenti majú príležitosť prežiť jeden týždeň len tak, bez pomôcok, ktoré im uľahčujú výrobu produktu. Mali by si uvedomiť, čo to znamená niečo vyrábať a načo. Tým sa z myšlienky na dizajn stane proces. Väčšina ľudí uvažuje stereotypne, že v dizajne musí byť na konci vždy výsledok - produkt. Napríklad stolička - bežne si myslíme, že stále existujú dôvody na to, znovu navrhovať nové stoličky. Ja si myslím, že v istom zmysle tie dôvody neexistujú. Robil som síce jednu pre Magis, ale bol to skôr vzdelávací projekt. Veľa som pochopil, ale dúfam, že už žiadne stoličky nebudem musieť navrhovať Hoci práve teraz robím na niečom, čo bude možno stoličkou. (smiech)

Rozmýšľate o nejakom novom produkte, ktorý ešte neexistuje?

Iba budúca skúsenosť ešte neexistuje, napríklad nová skúsenosť so stoličkou. Ak teda a nájdem dôvod na to, vyrobiť stoličku, tak potom jednu urobím.

Keď sme pri budúcnosti? Do akej miery sa ňou zaoberáte? Je odpoveďou na budúcnosť váš nedávny projekt Future manifesto?

Future manifesto bol dosť apokalyptický projekt. Stánok, ktorého úpravu mi zverili, stál v strede obrovského komerčného veľtrhu. Všetci naokolo sa snažili zaujať svojimi krásnymi farebnými, výrobkami a sofistikovanými inštaláciami. Ja som chcel urobiť niečo úplne protikladné - škaredé. Noc pred začatím sme stánok zastriekali špinavou farbou. Niektorí ľudia boli šokovaní, aj firma, ktorú sme zastupovali, sa s tým chvíľu nevedela vyrovnať, ale nakoniec boli spokojní. Ľudia vycítia, čo je autentické a čo vzniklo kvôli peniazom. Nebol to skutočný manifest, iba sme uvažovali o tom, ako by dizajn mohol vyzerať. Boli sme tvrdí, všetko sme urobili úplne naopak.

To sú dosť provokatívne aktivity.

Myslím si, že ľudia chcú byť slobodní v tom, čo robia, ak sa nerozhodnú dobrovoľne obmedzovať tým, že by mali byť bohatí alebo slávni a podobne. Aj ja som šťastný, keď môžem robiť veci tak, ako chcem a v realite, ktorú dokážem kontrolovať. Robiť pre Magis je OK, ale nie stále. Teraz napríklad chystám jeden projekt v Berlíne - mestský mobiliár zo scumu. Nie je to oficiálny projekt, iba moje vlastné rozhodnutie. Jedno ráno sa ľudia zobudia všade budú bubliny na sedenie.

Invázia?

Tak trochu. Ale veľmi funkčná. Ľudia si budú môcť sadnúť.

Viem, že máte rád grafity a neoficiálnu urbánnu kultúru.

Áno, niečo sa mi páči. Robiť umenie vo verejnom priestore je dobré. Je to jediný priestor, ktorý je slobodný. Existujúce kanály umenia už podľa mňa slobodné nie sú. Galérie potrebujú zarábať, médiá potrebujú zarábať. Vonku môžete urobiť, čo chcete. Hoci to možno nikoho nebude zaujímať. Preto ide toľko mladých ľudí robiť umenie na ulicu. Je v tom veľmi veľa energie. Aj dizajn sa dá robiť vonku - chcem ukázať, že sa dá robiť mimo priemyslu, že tu existujú aj iné - myšlienkové štruktúry na jeho realizovanie.

Jerszy Seymour (1968)
s kanadsko-nemeckým pôvodom už niekoľko rokov čerí hladinu klasického vnímania dizajnérskeho produktu. Je radikálny a neústupný v tom, ako systematicky ide za svojou predstavou. Jeho radikálnosť neostala bez odozvy a úroveň jeho doterajších prác vzbudzuje v odbornej verejnosti rešpekt. Seymourovi sa otvárajú dvere na prestížne univerzity, do galérií aj u progresívnych výrobcov. Napriek tomu žiadne hviezdne maniere nepestuje. Naopak, dosť sa bráni svetu konzumu a zhŕňaniu vecí.

Text: archív Clubovka